Ako zarábať s pouličnou hudbou? Reportáž s dvoma hudobníkmi.

Si bez penazí ale si talentovaný hudobník? Zabudni na jednotvárne,vyčerpávajúce študentské práce. Chyť si svoj hudobný nástroj. Vybav si potrebné povolenie a smer do mesta! Ak si nájdeš vhodné miesto a hráš dosť príťažlivo, nie len že očaríš okolo idúcich turistov ale môžeš zarobiť aj slušnú sumu. Aj dvaja umelci sa podelia snami o svoje skúseností.

Ako prvého sme oslovili B. Bence (19) ktorý v tomto roku ukončil svoj tretí ročník v konzervatóriu Belu Bartóka a hrá na violončele (o).

B. Bence (19)

Od kedy sa učíš hrať na nástroji?

Pochádzam z hudobníckej rodiny. Preto už veľmi skoro som začal zaujímať o hudbu. Už ako 6 ročný som začal navštevovať prípravkársku triedu hudobnej školy Ferenca Farkasa. Po skončení základnej školy som si vybral štúdium v konzervatóriu. Takže už 13 rokov.

Ako si začal hrať na ulici?

Chystám sa na medzinárodnú súťaž na ktorú sa musím dôkladne pripraviť. Preto iná práca nemohla prísť do úvahy. Je toto aj časovo menej náročné a navyše neustále hranie zabezpečí aj potrebnú rutinu.

Pôvodne to bol nápad môjho kamaráta ktorý navrhol vyskúšať zahrať si na voľaktorom z frekventovanejších námestí alebo ulíc. Bola veľmi obľúbená produkcia dvoch čelistov nakoľko to nebolo nič obvyklé. Žiaľ tento rok kamarát je pracovne vyťažený preto hrám s jedným huslistom. Hoci sa nám dobre hrá spolu ale predsa mi chýba naše staré duo.

Aký štýl hudby hráte?

V prvom rade klasickú hudbu. Ľudia to uprednostňujú oproti hre na elektronickej gitare. Okrem toho dáme si záležať na dobré vystupovanie. Vždy máme oblečené čierne nohavice s bielou košeľou. Samozrejme máme nacvičené aj zopár populárnych skladieb a jazz. Takýto repertoár je vždy obľúbený. Ľudia radi počúvajú známu skladbu v novom inštrumentáli. Vlani sme veľa času obetovali na prepísanie skladieb na čelo.

Ďakujeme Bence!

Rozhovor pokračujeme s H. Dávidom (22) ktorý navštívil už viac krajín a všade dosiahol veľký úspech. Vďaka svojim improvizačným schopnostiam, muzikalite a jedinečným štýlom.

H. Dávid (22)

Počuli sme že nie len doma v rodnej Transylvánií ale už aj u nás, v Anglicku a aj v Nemecku si hral. Porozprávaj nám o tom ako sa dá získať oprávnenie na to aby si mohol hrať na ulici.

Každá krajina má svoje zákony. Napríklad v Maďarsku a v Rumunsku nie je to až také vážne. Tu stačí vybaviť povolenie na verejné priestranstvá. Ani to nie je drahé. Na mesiac na osobu 25eur. Ak niekto nemá povolenie začiatkom dostane len upozornenie.

Avšak v Anglicku a v Nemecku je aj skúšobná hra. A keď nemá hudobník oprávnenie dostane pokutu a môžu mu zobrať aj hudobný nástroj. Dobre je vedieť aj to že nevydávajú povolenie hocikam. Treba vopred zistiť či je to dostatočne frekventovaná oblasť, inak ak tam chodí málo ľudí ani sa neoplatí.

Aké sú nevýhody tohto remesla?

Prvom rade sme vystavený vrtochom počasia. V daždi keď nenájdeme kryté miesto nemôžeme hrať a zima neprispeje ani nástrojom ani našim rukám. Okrem toho často aj keď máme oprávnenie pracovníci verejnej správy nedajú nám pokoj. Robia problém aj zo pár metrov keď presne tam nestojíme kde máme nato vyznačené miesto. Aj keď väčšina obecenstva  má radosť z našej hudby často sa stretneme aj pohrdavým pohľadom turistov. Najhorším mojím zážitkom bolo keď jeden puberták utiekol s klobúkom a v ňom aj mojim zárobkom za pól dňa.

Napriek všetkému prečo hráš rád na ulici?

Od malička hrám na hudobnom nástroji a veľmi skoro som došiel na to že mojim žánrom je improvizácia a jazz ktoré sú veľmi vhodné na pouličné muzikantstvo. Prežívam hudbu a oddávam sa tónom. Nehrám zo zvyku ale zo srdca a to ľudia cítia. Často sa stáva že volakto ma aj pól hodinu počúva a výdatne aj honoruje moju hru. Starším dámam občas aj slzy vytiekli, iný ma každý deň s úsmevom očakávali. Pre mňa to nie je práca ale spôsob života.

Dakujeme Dávid!

Fotky:

Bánkövi Dorottya